Unikátny palác Knossos bol strediskom minojskej civilizácie, prvej vyspelej európskej civilizácie na severnom pobreží Kréty 5 km juhovýchodne od Heraklionu. Palác zaberal asi 10 000 m². Z mytológie je palác známy ako sídlo kráľa Minóa s povestným Minóovým labyrintom, v ktorom na orientáciu bolo treba Ariadninu niť.Knossos leží neďaleko hlavného mesta. Sir Artur Evans odkryl a čiastočne zrekonštruoval dvoj- až troj- poschodovú budovu postavenú na svahu sklonenom smerom na juh. Palác bol viac krát zničený zemetrasením. Výstavba, resp. obnova prebiehala v rokoch 2000 až 1400 p. n. l. Pozostatky budov, ktoré možno vidieť patria do druhej fázy novopalácového obdobia. Palác má celkovo päť vchodov: severný, južný, severozápadný, juhozápadný a východný. V západnej časti paláca začína cesta procesií, pokračuje južnými propylejami a vyúsťuje na centrálnom nádvorí.Najdôležitejšie miestnosti sú sústredené okolo centrálneho nádvoria, ktoré je svojou dlhšou stranou orientované severojužným smerom. V západnom krídle je to Centrálna svätyňa, Svätyňa tripartity, Západné schodište a napokon Trón na miestnosť v severnom rohu. Na severnej strane v nej dodnes stojí alabastrový trón chránený po bokoch dvomi grifónmi (zviera s hlavou orla a telom leva). Nad touto miestnosťou sú vystavené kópie fresiek, ktoré zdobili rôzne časti paláca – Panie v modrom, Toreador, Modrý vták či Modré opice.Vo východnom krídle sú situované Kráľovnin a Kráľov Megaron. V Kráľovom stál drevený trón s baldachýnom. Steny boli zdobené freskami štítov. Známejší je však Kráľovnin kvôli freske delfínov aj keď je menší. Nálezy z vykopávok sú vystavené v Iraklionskom múzeu. Tu nájdeme väčšinu fresiek aj drobné predmety z vykopávok ako sú terakotové sošky hadích bohýň, sošky zo slonoviny, zlaté predmety a miniatúry.