Na čo sa môžete tešiť na dovolenke v Pointe Sarène?

Senegal patrí medzi africké krajiny, v ktorých sa emócie a radosť zo života aj dnes vyjadrujú tancom, hudbou či hrou na tradičné bubny. Atlantický oceán obmýva západné brehy Senegalu a vytvára tak viac ako 500 km nádherného pobrežia. Neopakovateľné zážitky vyvolá aj divoká príroda a unikátne pamiatky. Milovníkov africkej divočiny nadchne prírodná rezervácia Bandia Safari s typickou africkou faunou a flórou a najmä s rezerváciou s levmi žijúcimi vo voľnej prírode (unikátny zážitok pre deti i dospelých). Známa je ornitologická rezervácia Djoudj s jeden a pol miliónom unikátnych vtáčích jedincov. Rušný kozmopolitný život ponúka hlavné mesto Dakar s 3 miliónmi obyvateľov, zachovalou koloniálnou architektúrou a množstvom galérií a múzeí. V blízkosti hlavného mesta sa nachádza Zelený Mys – najzápadnejšie miesto kontinentu či ostrov Gorée, ktorý preslávila história spojená s otroctvom. Medzi prírodné úkazy patrí Ružové jazero s vysokým obsahom soli, za sýto ružovú farbu vďačí riase Dunaliella Salina. Práve pri brehoch jazera pravidelne končila záverečná etapa legendárnej Rallye Dakar. Vychutnajte si aj senegalskú gastronómiu, ktorá patrí k najpestrejším a najchutnejším v Afrike. Senegalci o sebe tvrdia, že sú zemou Terranga, čo v preklade znamená pohostinnosť.

Senegal sa nachádza na západe Afrického kontinentu. Hraničí s Mauritániou na severe, Mali na východe, Guineou na juhovýchode a Guineou-Bissau na juhozápade. Na severe, východe a juhu obklopuje Gambiu, ktorá oddeľuje južnú oblasť Senegalu Casamance od zvyšku krajiny. Senegal zdieľa námornú hranicu s Kapverdami, ktoré ležia 560 kilometrov od senegalského pobrežia. Zelený Mys (Cap-Vert), po ktorom sú Kapverdy pomenované je najzápadnejším miestom kontinentálnej Afriky.

Senegal je vďaka tropickej klíme a príjemnej teplote mora i vzduchu vhodný na návštevu po celý rok. Priemerná ročná teplota vzduchu dosahuje 30-32 stupňov v závislosti od ročného obdobia.

Rozmanitá príroda patrí k najväčším lákadlám Senegalu. K najznámejším miestam patria čarovné pobrežie Atlantického oceánu, bažiny s mangrovníkmi, mohutné rieky, savany, plantáže baobabov a rozsiahle púšte. Baobab sa považuje za symbol Senegalu, charakterizuje silu a dlhovekosť. Najstaršie senegalské baobaby dosahujú vek až 1000 rokov. V juhovýchodnej časti krajiny sa nachádza hornatá oblasť Fouta Djallon s nádhernými vodopádmi. Pri hraniciach s Guineou sa rozprestiera Národný park Niokolo-Koba, kde je možné vidieť stovky druhov cicavcov, vtákov či množstvo plazov a obojživelníkov. Delta riek Bandiala, Saloum a Diombos vytvára okúzľujúci prírodný unikát, ktorý žiari mnohými farbami a je domovom pre 560 tisíc vtákov. Množstvo morských korytnačiek žije v Národnom parku Langue de Barbarie. Lesnatý a mangrovníkový porast je charakteristický pre národný park Casamance, ktorý je domovom leopardov, hrochov, krokodílov a vtákov.

Senegal bol osídlený už od počiatku ľudstva, ale archeologické práce, z ktorých by bolo možné spraviť presnejšie hodnotenie, stále pokračujú. V 11. storočí bolo územie dnešného Senegalu súčasťou ríše Mali a Songhai. V tomto období sa začal šíriť Islam. V priebehu 15. storočia prenikli na túto zem Európania. Ako prví územie objavili Portugalci, ktorí tu zakladali obchodné osady a neskôr sa pripojili aj Francúzi, Holanďania a Briti. Približne od roku 1840 sa začali Francúzi dostávať aj do vnútrozemia a pričlenili Senegal do kolónie Senegambia, ktorá sa v roku 1904 stala súčasťou Francúzskej západnej Afriky. V roku 1958 bol Senegal osamostatnený, aby v roku 1959 vstúpil do Malijskej federácie. V roku 1960 vyhlásil Senegal nezávislosť a ešte v tom istom roku získal členstvo v OSN. Prvým prezidentom sa stal Léopold Sédar Senghor, ktorý študoval vo Francúzsku a ako básnik zložil aj senegalskú národnú hymnu "Pincez tous vos koras, frappez les balafons". V roku 1982 sa Senegal opäť spojil s Gambiou do konfederácie Senegambia, tá sa však rozpadla v dôsledku etnického konfliktu s Mauretániou, ktorý vypukol v roku 1989. Konflikt bol ukončený mierovou zmluvou v roku 1992.

V senegalskej kuchyni sa dokonalo miešajú severoafrické, západoafrické, francúzske a portugalské vplyvy, čo z nej robí jednu z najpestrejších kuchýň afrického kontinentu. Medzi základné suroviny patria čerstvé ryby, morské plody, jahňacie a kuracie mäso, strukoviny, arašidy, ryža nazývaná yassa a kuskus. Pokrmy sú výrazne dochutené mnohými druhmi čerstvých a sušených byliniek. V zime dozrievajú citrusy, banány, melóny, papája či kokosy. Typickým jedlom je tieboudienne, rybacie rizoto s bylinkami a zeleninou. Vyhľadávaný je aj kurací pokrm maffe v arašidovej omáčke alebo yassa au poulet – kura s cibuľkou a citrónovou omáčkou. Tradičným senegalským nápojom je bisap, pripravovaný z listov ibišteka, ktoré mu dodávajú fialovú farbu a zaujímavú chuť. V prímorských hoteloch radi zamestnávajú prestížnych francúzskych kuchárov, ktorí obohacujú domácu gastronómiu.