Baobab je od nepamäti považovaný za posvätný strom africkej divočiny. Vyskytuje sa najmä na ostrove Madagaskar, v kontinentálnej Afrike, v severozápadnej Austrálii, ale nájsť ho môžete napr. aj v niektorých častiach Ománu. Niektoré kultúry ho označujú za strom života. Ması́vne stromy s hladkým a širokým kmeňom pôsobia, akoby mali namiesto koruny korene. Baobaby dorastajú do výšky 40 metrov a ich impozantné vetvy dosahujú na šı́rku viac ako 30 metrov. Nefascinujú však len svojı́m vzhľadom. Ich domovom sú horúce oblasti, kde je nedostatok vody a vlahy. Kmeň týchto nezvyčajných stromov má podobnú štruktúru ako korok. V čase dažďov nasaje obrovské množstvo vody, jeden strom môže absorbovať až 120-tisı́c litrov. Pre domorodcov tak boli baobaby odnepamäti dôležitou zásobárňou vody a pre vyprahnutú divočinu sú doslova požehnanı́m. Stačı́ len narezať kôru a voda začne vytekať z kmeňa. Napiť sa z baobabu dokážu aj zvieratá – naprı́klad žirafy rozžujú konár stromu a potom cezeň pijú ako cez slamku. Zo stromu dokážu miestni obyvatelia spotrebovať takmer všetko. Ich výživné listy konzumujú zvieratá, ale aj ľudia. Vláknitá kôra je tkaná do látok a košov. Z dutého a mäkkého dreva sa vyrábajú predmety dennej potreby, napr. misky a riad. Z Baobabu sa vyrába aj lepidlo, mydlo a pletú sa rohože. Veľmi cenné je aj ich ovocie. Jeden plod, veľkosťou pripomı́najúci kokosový orech, má toľko vitamı́nu C ako štyri pomaranče. Semená majú vysoký obsah vápnika. Listy baobabov sa v tradičnej medicı́ne použı́vajú ako liečivo. Baobab je unikátnym úkrytom pred horúcim africkým slnkom. Obvod stromu môže dosahovať 47 metrov, vnútro stromu je duté a môže slúžiť ako obydlie pre africké rodiny. Neraz sa vo vnútri baobabov nachádza kostol, väznica alebo dokonca bar s kapacitou 60 ľudı́. Baobaby sa bežne dožı́vajú niekoľko tisı́c rokov. Najstaršı́ baobab sa nachádza v Južnej Afrike, jeho vek určili vedci uhlı́kovou metódou na 6 tisı́c rokov.